Európska elektromobilová hádanka

2024-07-26

Podľa Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA) nie je pre naplnenie európskych ambícií rapídne znížiť emisie CO2 z osobných a dodávkových vozidiel masívny prechod na elektromobilitu voľbou, ale je nutnosťou. Zároveň to však znamená, že iba jednoduché stanovenie ambicióznych cieľov v oblasti elektrifikácie dopravy bez vytvorenia rovnako ambicióznych podmienok na ich realizáciu, určite nie je inteligentnou stratégiou.

Ako sa píše v stanovisku ACEA, symbolicky možno povedať, že Európa musí urobiť oveľa viac, aby svoj priemysel elektrických vozidiel dostala do rýchleho pruhu. Je to ešte naliehavejšie v súvislosti s nedávnymi voľbami do Európskeho parlamentu, pred ktorými často zaznievali signály, že situácia by sa po voľbách mohla otočiť a čas vrátiť. „Naopak, už sme ďaleko za  diskusiou o „ak“, namiesto toho by sa mal klásť plný dôraz na „ako“.  Teda ako zabezpečiť  dekarbonizáciu dopravy a mobility, aby sa naplnili  spoločné ciele,  ale zároveň dosiahla udržateľná a realistická rovnováhu medzi ekonomickými, environmentálnymi a geopolitickými záujmami,“ uvádza sa v stanovisku.

Takže, kde aktuálne sme?
Automobilový priemysel sa zaviazal investovať do roku 2030 do elektrifikácie viac ako 250 miliárd eur, čo je viac ako HDP niekoľkých členských štátov dohromady. Revolúcia v oblasti elektromobility však znamená oveľa viac, než len nahradenie jednej technológie hnacieho ústrojenstva inou, či transformáciu jedného priemyselného odvetvia – automotive segmentu. Vyžaduje si to tímovú prácu a „rozohranie hry aj so zapojením hráčov z iných ihrísk“. A práve tu najviac škrípe. Nedávna správa ACEA o stave európskej infraštruktúry verejného nabíjania pre elektromobily odhalila pozoruhodné zistenia a alarmujúci rozdiel medzi súčasnou dostupnosťou verejných nabíjacích staníc pre elektromobily v EÚ a tým, čo bude v skutočnosti potrebné na splnenie cieľov zníženia emisií CO2.
Podľa správy ACEA rástol predaj elektrických áut v EÚ v rokoch 2017 až 2023 trikrát rýchlejšie ako inštalácia nabíjacích staníc.
„Potrebujeme masové prijatie elektromobilov vo všetkých krajinách EÚ, aby sme dosiahli ambiciózne ciele Európy v oblasti znižovania emisií CO2. To sa nestane bez širokej dostupnosti verejnej nabíjacej infraštruktúry v celom regióne,“ uviedla v tejto súvislosti generálna riaditeľka ACEA Sigrid de Vries. „Veľmi nás znepokojuje, že zavádzanie infraštruktúry v posledných rokoch nedrží krok s predajom elektromobilov na batérie. Navyše hrozí, že táto „infraštruktúrna medzera“ sa v budúcnosti prehĺbi – v oveľa väčšej miere, ako ju odhaduje Európska komisia,“ dodáva.
ACEA odhaduje potrebu nabíjacích miest do roku 2030 na 8,8 milióna. To znamená, že na dosiahnutie cieľa dekarbonizácie do roku 2030 sa musí každý rok nainštalovať približne 1,2 milióna nabíjačiek – teda osemnásobok toho, čo sa inštaluje v súčasnosti (150 000 ročne), a to odteraz – s okamžitou platnosťou. To zasa, pochopiteľne, priamo obracia pozornosť na aktuálne možnosti energetickej infraštruktúry, ktorá musí takéto inštalácie povoliť.

Málo a nerovnomerne rozmiestnených
Ak to teda EÚ myslí vážne s tým, aby sa elektromobily stali praktickou realitou pre všetkých Európanov počas nasledujúcich piatich rokov, zavádzanie verejných nabíjacích staníc sa musí veľmi významne zrýchliť. Mnohé krajiny, najmä v strednej a východnej Európe, sú v otázke infraštruktúry pre elektromobilitu výrazne poddimenzované a nedostatočne obsluhované. V skutočnosti platí, že takmer dve tretiny všetkých nabíjacích staníc v Európskej únii sú sústredené len v troch členských štátoch, ktoré pokrývajú približne 20 % rozlohy EÚ – v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. Len jedna tretina všetkých nabíjačiek je teda riedko distribuovaná v ostatných 24 členských štátoch EÚ.
To je, samozrejme, naliehavý problém aj pre jednotný európsky trh a sektor logistiky medzi podnikmi, ktorý sa spolieha na bezproblémovú cezhraničnú prepravu tovaru. Za takýchto okolností nemožno od logistických a dopravných spoločností očakávať, že budú masívne investovať do prevádzkovania elektrických nákladných vozidiel na diaľkovú dopravu, pretože ich nedostatočné a neadekvátne siete nabíjania v jednotlivých krajinách od toho nielen odrádzajú, ale sú priamo prekážkou rozvoja.
Okrem toho: v celej EÚ je aktuálne niečo vyše 630 000 nabíjacích miest, ale DC rýchlonabíjačky na jednosmerný prúd tvoria len približne 13,5 % z tohto množstva.  
AC nabíjačky striedavého prúdu sa používajú predovšetkým na aplikácie pomalšieho nabíjania, vďaka čomu sú ideálne pre domácnosti, pracoviská a verejné priestory, ako sú supermarkety a zariadenia na voľný čas. Naopak, jednosmerné nabíjačky sa často nachádzajú na diaľniciach a umožňujú vodičom na dlhých cestách možnosti rýchleho nabíjania.
Nedostatok robustnej siete rýchlonabíjacej infraštruktúry je dobre známym faktorom, ktorý odrádza kupcov vozidiel od výberu elektrických modelov. Tento jav sa označuje „úzkosť z dojazdu“. „Ak chceme presvedčiť Európanov, aby prešli na elektrické vozidlá, nabíjanie by malo byť také jednoduché, ako je dnes tankovanie,“ pripomína Sigrid de Vries. „Ľudia potrebujú ľahký prístup k nabíjačkám vo svojom každodennom prostredí a tieto nabíjacie body by sa mali používať rýchlo a jednoducho bez toho, aby museli čakať v dlhých radoch.“
Hustá sieť verejných rýchlonabíjačiek jednosmerného prúdu je rozhodujúca pre uľahčenie cestovania na dlhé vzdialenosti. Okrem toho je významným prínosom pre jednotlivcov, ktorí nemajú prístup k súkromným nabíjacím zariadeniam.

Škrípe nielen infraštruktúra 
Infraštruktúra je však len jednou zo základných zložiek receptu na úspešný prechod na elektromobily. Európa musí podporiť svoje ambície aj správnymi stimulmi, ktoré podnietia obyvateľov EÚ k prechodu na elektrické vozidlá. Už jednoduchý letmý pohľad do krajín, kde sa prechod na elektromobilitu uskutočňuje najrýchlejšie, poskytuje dobrý príklad toho, čo možno dosiahnuť pomocou inteligentnej kombinácie politík. K dispozícii je rôznorodá škála nástrojov, či už ide o daňové dobropisy/úľavy, zníženie DPH (vrátane elektrického nabíjania), nižšie registračné poplatky na elektromobily, lacnejšie parkovanie a mýto...  Nástroje tohto typu, ktoré umožňujú získať značné „odmeny“ za používanie elektrických vozidiel môžu  výrazne podporiť záujem o elektromobily.V otázke stimulov pre elektromobily obmedzuje prechod na bezemisnú dopravu aj roztrieštený vnútorný trh. Kompetencie zaviesť stimuly sú totiž na každom členskom štáte, čím sa len prehlbujú rozdiely medzi hranicami a sťažuje sa dobiehanie bohatších krajín, ktoré si môžu lepšie dovoliť zvýšený tlak na verejné rozpočty. Zatiaľ čo stanovenie cieľov dekarbonizácie na európskej úrovni je nepochybne správny prístup, kontinent s viac ako 27 nekoordinovanými schémami pre elektrické vozidlá bude prechod brzdiť.

Ucelená priemyselná stratégia 
V neposlednom rade musia byť infraštruktúra a stimuly zosúladené so širšou „holistickou“ priemyselnou stratégiou, ktorej sa dlhodobo domáhajú európski výrobcovia automobilov. Teda takou, ktorá zahŕňa celý životný cyklus elektromobilu, od výskumu a vývoja až po recykláciu. „To, čo európsky automobilový sektor potrebuje predovšetkým na to, aby bol globálne konkurencieschopný, je robustná priemyselná stratégia pre elektromobilitu,“ hovorí generálna riaditeľka ACEA.
Faktom je, že výroba elektromobilov v Európe dnes stojí viac ako výroba modelov so spaľovacím motorom a takisto platí, že v Európe vyrábané elektromobily sú drahšie ako tie, ktoré sú dovážané z regiónov s nižšími výrobnými nákladmi. 
ACEA v tejto súvislosti zastáva názor, že voľný a spravodlivý obchod je nevyhnutný na vytvorenie celosvetovo konkurencieschopného európskeho automobilového priemyslu, a zdravá konkurencia poháňa inovácie a výber pre spotrebiteľov.
Voľný a spravodlivý obchod však znamená zaručenie rovnakých podmienok pre všetkých konkurentov.  
Podľa stanoviska ACEA je žiaduce, aby európsky politický rámec lepšie podporoval cenovo dostupnú výrobu. „To znamená zabezpečiť prístup k kritickým materiálom a cenovo dostupnej energii, koherentný regulačný rámec, dostatočnú infraštruktúru nabíjania a dopĺňania vodíka, trhové stimuly a oveľa viac," zdôrazňuje Sigrid de Vries.
Cenová dostupnosť EV je totiž nepochybne problémom pre výrobcov automobilov aj spotrebiteľov. Koniec koncov, prechod na elektromobily musí byť tiež inkluzívny a prístupný pre všetkých Európanov bez ohľadu na ich vek, finančné možnosti alebo región, v ktorom žijú.  
Zjednodušene povedané, ambiciózne ciele Európy znížiť emisie CO2 z cestnej dopravy sú potrebné na to, aby sa prechod na elektromobily stal realitou. Úspešný prechod na elektromobily si však rovnako vyžaduje rozsiahlu infraštruktúru a silnú podporu trhu, konkurencieschopné a cenovo dostupné výrobné podmienky v Európe, založené na inteligentnejšom a lepšie koordinovanom rámci európskej politiky tak, aby zodpovedali jednotnejším stratégiám USA a Číny. Pretože vznešeným politickým cieľom musia zodpovedať rovnako odvážne opatrenia na implementáciu.

O organizácii ACEA 
Európska asociácia výrobcov automobilov – ACEA  združuje 16 najväčších európskych výrobcov automobilov, nákladných automobilov, dodávok a autobusov. Bola založená v roku 1991 pod francúzskym názvom l’Association des Constructeurs Européens d’Automobiles (ACEA).Pred tromi desaťročiami boli zakladajúcimi členmi ACEA: BMW Group, DAF Trucks, Daimler Truck, Ferrari, Ford of Europe, Honda Motor Europe, Hyundai Motor Europe, Iveco Group, Jaguar Land Rover, Mercedes-Benz, Renault Group, Stellantis, Toyota Motor Europe, Volkswagen Group, Volvo Cars a Volvo Group.
Dnes je ACEA hlasom európskeho automobilového priemyslu. Reprezentuje spoločné záujmy výrobcov, ale zároveň zastrešuje záujmy európskych občanov, užívateľov, prevádzkovateľov dopravy a pracovníkov automobilového priemyslu. Podporuje spoločenskú diskusiu o mobilite a na expertnom základe spolupracuje so všetkými zainteresovanými stranami pri presadzovaní spoločného cieľa čistej, inteligentnej a bezpečnej mobility.