Nemeckému priemyslu chýbajú objednávky

2024-11-11

Najväčšia európska ekonomika sa borí s problémami. V tomto roku neočakáva nemecké hospodárstvo žiadny rast, nemecké priemyselné firmy sú veľmi nespokojné so svojou súčasnou obchodnou situáciou aj výhľadmi objednávok na najbližšie mesiace. Nemecká ekonomika sa dostáva pod čoraz väčší tlak a dôsledky výrazne pociťuje Slovensko aj Česko, keďže pre obe krajiny je Nemecko najväčším obchodným partnerom.

Podľa posledných údajov nemeckého štatistického úradu, nemecká ekonomika v treťom štvrťroku nečakane vzrástla. Hrubý domáci produkt sa podľa predbežného odhadu zvýšil medzikvartálne o 0,2 percenta, väčšina analytikov pritom očakávala druhý pokles v rade, čo by znamenalo recesiu. Zároveň však platí, že HDP za druhý štvrťrok bol štatistikmi revidovaný smerom nadol z -0,1 na -0,3 %.„Nemecká ekonomika sa len tesne vyhla recesii,“ hovorí Klaus Wohlrabe, vedúci prieskumov inštitútu Ifo, v komentári k správe štatistického úradu a dodáva, že v štvrtom štvrťroku sa opäť očakáva mierne oživenie. Naznačujú to výsledky indexu podnikateľskej klímy Ifo z októbra.
Nálada nemeckých podnikov sa v októbri zlepšila takisto o niečo výraznejšie, ako sa čakalo. Index podnikateľskej nálady stúpol na 86,5 bodu zo septembrových 85,4 bodu. Analytici pritom očakávali podstatne miernejší nárast. „Je to pozitívny signál, nemeckému hospodárstvu sa zatiaľ podarilo zastaviť pokles,“ povedal pri tejto príležitosti prezident Ifo Clemens Fuest.
Oživenie ukončilo štvormesačnú sériu poklesov. Ešte v máji nálada v nemeckých firmách stagnovala a od júna sa zhoršovala. V júni dosiahol indexu podnikateľskej klímy Ifo hodnotu 88,6 bodu, v júli klesol na 87 bodov, v auguste na 86,6 bodu a v septembri na 85,4 bodu. Po štyroch poklesoch v rade sa teda októbrová hodnota 86,5 bodu takmer vyrovnala hodnoteniu podnikateľskej nálady z augusta. Dôvodom oživenia v uplynulom štvrťroku bol nárast verejných aj spotrebiteľských výdavkov.

Zaseknutá ekonomika

Čoraz viac ekonomických analytikov hovorí, že nemecké hospodárstvo uviazlo v kríze.
Napriek miernemu zlepšeniu podnikateľskej klímy ifo v októbri sa totiž situácia s objednávkami v priemysle naďalej zhoršovala. Rozhodujúcimi faktormi boli utlmené hospodárenie na nemeckých odbytových trhoch a výrazne horšie konkurenčné postavenie nemeckých spoločností. Negatívne správy prichádzajú predovšetkým z firiem, očakáva sa, že tvorba hodnôt v treťom kvartáli pravdepodobne výraznejšie znížila.
Na začiatku októbra nemecká vláda uviedla, že tento rok už nečaká hospodársky rast, ale očakáva pokles o 0,2 percenta.Hoci Nemecko v októbri ohlásilo aj mierny pokles nezamestnanosti (o 16-tisíc ľudí na 2,791 milióna), úroveň nezamestnanosti zostal na septembrových šiestich percentách. Spolkový úrad práce dáta komentoval tak, že jesenné oživenie na pracovnom trhu – prichádzajúce po obvyklom sezónnom útlme v lete – tento rok nenastalo. Taký nízky pokles nezamestnanosti podľa odborníkov Nemecko nezaznamenalo za posledných 20 rokov.
Predpokladá sa, že ročný priemer miery nezamestnanosti sa zvýši z vlaňajších 5,7 percenta na šesť percent.
  

Čo trápi priemysel?

„Nemecká ekonomika sa zasekla a potáca sa v útlme, zatiaľ čo ostatné krajiny pociťujú vzostup,“ uvádza hlavný prognostik Ifo Tim Wollmershäuser. „Máme štrukturálnu krízu. Investuje sa príliš málo, najmä v priemysle, a produktivita už roky stagnuje. Máme aj hospodársku krízu. Situácia okolo objednávok je zlá a prírastky kúpnej sily nevedú k zvýšenej spotrebe, ale k vyšším úsporám, pretože ľudia sa stretávajú s neistotou,“ dodal.
Ifo uvádza, že miera úspor teraz predstavuje 11,3 percenta, čo je výrazne viac ako desaťročný priemer pred koronavírusovou krízou. 
Súkromná spotreba síce v treťom kvartáli pokračovala vo veľmi miernom raste, čo naznačovali zvýšené maloobchodné tržby, oživenie kúpnej sily v priebehu roka by však viedlo k očakávaniam dynamickejšej spotrebiteľskej aktivity. Krízy posledných rokov a nejasný kurz hospodárskej politiky federálnej vlády však spotrebiteľov znepokojujú. V dôsledku toho sa značná časť zvýšeného príjmu ušetrila a neminula. Táto neochota sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne zmení len málo.Priaznivo sa však – podľa Ifo – budú vyvíjať ceny. Miera inflácie bude naďalej klesať z vlaňajších priemerných 5,9 percenta na tohtoročných 2,2 percenta.  
„Dekarbonizácia, digitalizácia, demografické zmeny, pandémia koronaviru, šok z cien energií a meniaca sa úloha Číny v globálnej ekonomike vyvíjajú tlak na zavedené obchodné modely a nútia podniky prispôsobovať svoje výrobné štruktúry,“ hovorí Tim Wollmershäuser. V dôsledku toho podľa neho dochádza k prepadu investícií, najmä v priemysle, ktorý v Nemecku tvorí podstatne vyšší podiel hospodárskej produkcie ako inde. „A populácia starne rýchlejšie, pracuje čoraz menej ľudí. Presuny z priemyslu do sektora služieb do veľkej miery vysvetľujú stagnáciu produktivity v posledných rokoch,“ dodáva analytik.
Väčšina firiem očakáva aj znížený dopyt po svojej produkcii z iných krajín. Výrazné straty zahraničných objednávok predpokladá najmä kovospracujúci, strojársky a automobilový priemysel. Rast pritom stále očakáva len niekoľko sektorov. Sú medzi nimi napríklad výrobcovia potravín a nápojov.

V automotive náznak zlepšenia zatiaľ nič neznamená

Aj keď prieskum podnikateľskej klímy Ifo zostavovaný osobitne aj pre nemecký automobilový priemysel v septembri vzrástol o 1,3 bodu, s hodnotou -23,0 bodu zostáva v dlhodobom porovnaní na veľmi nízkej úrovni. „Automobilový priemysel dokázal zastaviť prepad predchádzajúceho mesiaca. Bolo by však príliš skoro povedať, že situácia sa zlepšuje “ hovorí  Anita Wölfl z Ifo a vysvetľuje, že spoločnosti sú v nadchádzajúcich mesiacoch menej pesimistické ako v predchádzajúcom mesiaci, ukazovateľ obchodných očakávaní vzrástol v septembri na -32,4 bodu z -39,6 bodu v auguste (po zohľadnení sezónnych vplyvov). Spoločnosti však zhodnotili svoju súčasnú situáciu ako výrazne horšiu, ukazovateľ obchodnej situácie klesol na -13,0 bodu z -7,5 bodu v auguste.

Spoločný menovateľ - vysoké ceny energií 

Nespokojnosť s ekonomickou situáciou v krajine nekonštatujú priemyselné firmy len prostredníctvom prieskumov Ifo, potvrdzuje ich napríklad aj nedávny prieskum DIHK – Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, ktorého sa zúčastnili respondenti z približne 3300 nemeckých firiem. Z jeho výsledkov vyplynulo, že prestávajú svoju krajinu považovať za prívetivú pre podnikanie a dôvodom je podľa nich energetická politika štátu.
Kvôli vysokým cenám energií, ktoré brzdia výrobu a investície, stále viac nemeckých firiem zvažuje presun do zahraničia. Až 37 percent opýtaných firiem zvažuje obmedzenie výroby alebo presun do zahraničia, pričom v minulom roku to bolo 31 percent a v roku 2022 len 16 percent. V prípade energeticky náročných priemyselných podnikov dokonca uvažovalo o utlmení výroby alebo presťahovaní svojej výroby takmer 45 percent spoločností.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplynulo, že viac ako tretina priemyselných podnikov v Nemecku znižuje investície do kľúčových procesov vo výrobe práve v dôsledku vysokých nákladov na energiu a až dve tretiny opýtaných firiem sa v dôsledku vysokých nákladov na energie obávajú straty svojej konkurencieschopnosti.

Ifo a Ifo Business Climate Index

Ifo Institute for Economic Research je výskumná inštitúcia so 75 ročnou históriou so sídlom v Mníchove. Ifo je skratka z Information and Forschung. Ako jeden z najväčších nemeckých ekonomických think-tankov analyzuje hospodársku politiku.Výskum Centra pre makroekonómiu a prieskumy Ifo sa zameriava na analýzy hospodárskej politiky, makroekonomický výskum a nerovnosť a prerozdeľovanie zdrojov. Poskytuje služby aj vo forme údajov z prieskumov a metodických expertíz, ako aj ukazovateľov hospodárskeho cyklu a makroekonomických prognóz. Ifo je známy predovšetkým mesačným indexom podnikateľskej klímy (Ifo Business Climate Index) Ifo pre Nemecko. Tento index vychádza z pravidelného mesačného prieskumu medzi 10 000 nemeckými firmami, získava značnú pozornosť verejnosti a médií ako najdôležitejší hlavný ukazovateľ hospodárskeho cyklu v Nemecku.